Tatiana Jozefová sa vracala domov s obvyklým pokojom. Keď otočila kľúčom v zámku, počula v byte hlasy. Cudzie. Zdvihla topánky a na špičkách prešla do kuchyne.
To, čo uvidelo, ju vyrazilo z kolají.
Pri stole sa tri mladé dievčatá hlasno smiali. Uprostred, ako pani domu, sedela jej nevesta — Zuzana. Na sporáku bublal hrniec, po byte sa šírila vôňa čerstvo uvarenej kapustnice. Presne tej, ktorú Tatiana ráno pripravila na večeru.
„Čo je toto za cirkus?!“ ostro zhodila a v kuchyni okamžite zavládlo mŕtve ticho.
Zuzana zdvihla hlavu a úsmev sa jej hral na perách:
„Mamička, kamarátky len na chvíľu zajstili. Povídame si. Pochutnali si. Kapustnica je výborná, však!“
Tatiana Jozefová mlčky obzerala stôl. V tanieroch hostí — zvyšky jej večere. Zo skrine — najlepšie porcelánové tanieriky. Z vázy — ovocie, ktoré kúpila na víkend.
Zuzana bola v rodine už takmer dva roky. Syn Ján sa do nej zamiloval po uši a vzali sa rýchlo. Najprv si prenajímali byt, ale keď sa majiteľka rozhodla predať nehnuteľnosť, ostali bez strechy nad hlavou.
„Mama, prosím ťa, daj nám prístrešie len na chvíľu,“ žiadal Ján. „Čoskoro si nájdeme byt.“
Tatiana súhlasila. Hneď však stanovila pravidlá. A už od prvého dňa vedela: pokoja nebude. Zuzana bola drzá, neúctivá, odpovedala s výčitkou. Každý deň priniesol nový dôvod na podráždenie.
Najprv to boli od drobky na stole. Potom rozhádzané veci. Následne búchanie dverami.
„Prečo vás vyhodili?“ spýtala sa Tatiana jedného večera, keď už nedokázala mlčať.
„Byt sa predával,“ odsekla nevesta.
„Neverím. V takých prípadoch dávajú mesiac, vám dali dva dni. Asi si s majiteľkou hovorila rovnako ako so mnou, čo?“
Zuzana sa uškrnula, strčila si slúchadlá do uší a otočila sa chrbtom.
Na druhý deň Tatiana zo stola posbírala drobky a demonštratívne ich vysypala na nevestinu posteľ. Zuzana vyletela ako opařená a začala kričať. Hafan bol hlučný.
Večer sa z práce vrátil Ján. Vypočul matku a spýtal sa jediné:
„To všetko kvôli drobkom?“
„Kvôli neúcte!“ zvolala Tatiana. „Buď žijete podľa mojich pravidiel, alebo si balíte veci.“
Ján sľúbil, že to s Zuzanou vyrieši. Pár dní sa správala slušne, no potom sa všetko zopakovalo. Až raz — náhla zmena. Upratovanie, ticho, dokonca zavárala aj kompót.
Tatiana sa zamračila. A neprekvapilo ju, keď o týždeň syn oznámil:
„Mama, budeš babičkou.“
Namiesto radosti cítila sklamanie. Dieťa — a žiadny domov. A ešte nevesta, ktorú neznesie.
„Teraz je mi jasné, prečo sa zmenila! Presvedčil si ju!“ hodila synovi. „Ale nič to nemení. U mňa žiť nebudete. Ja ešte nie som na dôchodku.”
Syn mlčal. A na druhý deň, len čo Tatiana odišla na návštevu, Zuzana pozvala kamarátky. Jej kapustnica sa rozdelila po tanieroch.
Tatiana sa však vrátila skôr. A zastihla „hosinu“ v plnom prúde.
„Toto je môj byt, nie reštaurácia. Vypadnite!“ ostro povedala. „A ty, Zuzana, bal si veci.“
Zuzana vyšla bez slova. Večer prišiel Ján. UvidA keď odišiel s kufrom v ruke, Tatiana Jozefová si uvedomila, že už nikdy nebude taká, ako predtým.
