Dnes si zapisujem svoj príbeh, ktorý je plný bolesti, nádeje a nakoniec nesmiernej radosti. Volám sa Zuzana Horváthová a žijem v malom mestečku pri Trenčíne. Dlhých šestnásť rokov som každý deň s ťažkým srdcom sledovala šťastné matky s ich deťmi. V parku, v obchode, na ulici – všade sa na mňa usmievali ich spokojné tváre. Ja som túžila po vlastnom dieťati, ale moje telo mi túto túžbu nechcelo splniť. Zdravotné problémy stáli ako múr medzi mnou a materstvom, a každý deň sa tento múr zdal byť vyšší a vyšší.
Keď som pochopila, že prirodzenou cestou neotehotniem, rozhodla som sa pre IVF. Prvý pokus priniesol nádej, ale skončil potratom. Srdce mi krvácalo, no nevzdala som sa. Počas šestnástich rokov som podstúpila túto procedúru ďalších sedemnásťkrát. Každý pokus – nová nádej, každý raz – nový úder. Lieky, injekcie, nekonečné testy sa stali mojím každodenným životom a bolesť mojou vernou spoločníčkou.
Lekári ma žiadali, aby som to vzdala. Vysvetľovali mi, že môj imunitný systém je ten najhorší nepriateľ. Prirodzené NK bunky v mojom tele sú príliš agresívne. Vnímajú embryá ako hrozbu a útočia na ne, nedovolia im sa uhniezdiť. „Je to bezpredmetné, len si ubližujete,“ hovorili. Ale ja som bola neoblomná. V očiach mi horiebol odhodlanie a hlas sa mi triasol od hnevu, keď som žiadala: „Robte svoju práci!“ Na procedúry som minula celý majetok – takmer 200 000 eur, ale myšlienka na kapituláciu bola pre mňa neznášateľná.
Zázrak sa stal, keď som mala štyridsaťsedem rokov. Po ďalšom pokuse som zistila, že som tehotná. Radosť sa miešala so strachom – strachom, že všetko znova skončí. Pod dohľadom lekárov som žila v neustálom napätí, s obavami z každého nového dňa. „Čo ak zajtra všetko skončí?“ Táto myšlienka ma neopúšťala. Ale plod sa vyvíjal a nádej rástla s každým úderkom toho malinkého srdiečka.
„Na 37. týždni mi robili cisársky rez,“ spomínam si a hlas sa mi triase od emócií. „Ani ja, ani lekári sme si nemohli dovoliť riskovať. A tak, s ich pomocou, som porodila svojho chlapčeka, môjho Adama. Bude to výnimočný človek, som si istá, veď ja som naňho čakala tak dlho, vytrpela som ho každou bunkou svojho tela.“
Počas tehotenstva som spoznala doktora Jozefa Nováka, zakladateľa Centra reprodukčnej imunológie v Bratislave. Stal sa mojim anjStál po môj boku počas všetkých tých mesiacov plných úzkosti a bol mi oporou, keď som to najviac potrebovala.
