Dnes som si celý deň premýšľala o svojom synovi. Jánko mi volal skoro so slzami v očiach a prosil, či by mohol prísť ku mne do Košíc, aby mohol v kľude pracovať. Jeho žena, Zuzka, neustále nosí domov kamarátky a on sa nedokáže sústrediť pri počítači. Srdce mi pukalo, keď som počula jeho zúfalstvo.
„Pustila si ho?“ spýtala sa susedka, keď sme pili čaj.
„Samozrejme!“ Mokro mi bolo v očiach. „Stokrát som mu hovorila, nech si s ňou vybaví veci, ale nič. Prišiel unavený, hladný, s červenými očami. Okamžite sa posadil k počítaču a pracoval až do noci. Vraj má dôležitý projekt a termíny ho tlačia.“
„Prečo nemôže pracovať doma? Zuzka mu vadí?“
„To už nie je domov, ale kultúrny stánok!“ vzdychla som. „Buď jej sestra, alebo celá partia kamarátok. Hluk, smiech, hudba, až sa steny triasu. Ako sa má v tom niekto sústrediť?“
Môj Jánko je stavebný inžinier. So Zuzkou sú manželia už šesť rokov. Na začiatku som bola šťastná – bola tichá, vzdelaná, s diplomom z financií. Keď sa narodil vnuk Tomášik, považovala som ju za ideálnu nevestu. „Aká výborná gazdiná! Dom ako z obrázka, dieťa upravené, Jánko vždy najedený,“ spomínam si so zármutkom.
Jánko sa snažil v práci, kým bola Zuzka na materskej. Za tri roky sa vypracoval, ale s povýšením prišli aj nové povinnosti. A potom sa všetko zmenilo. „Môj syn bol vždy veselý, plný života, a teraz len tak vyhasína,“ rozpravam sa, no hrdlo ma svíra. „Myslela som, že má problémy v práci, ale problémy sú doma.“
Raz som nečakane prišla do ich bytu v centre Košíc. Už pri dverách som počula hudbu a smiech. Zuzka mala návštevu, celá kuchyňa znelá rozprávkami, zatiaľ čo Jánko bol zamknutý v izbe s notebookom. Tomášik bol u jej rodičov v Luníku. Takéto večierky sa opakovali takmer každý víkend. Každý večer iná zámienka – narodeniny, sviatok, jednoducho len tak… Jánko v tom zmatku nedokázal pracovať. „Keď prídem domov, je tam chaos. Kde mám nájsť pokoj?“ sťažoval sa mi.
Skúsila som sa s Zuzkou porozprávať. Odsekla: „Nechcem už byť dokonalou ženou a slúžkou! Päť rokov len práčky, varenia a deti. Kto mi ďakoval? Nikto! Teraz si užívam s priateľkami, a mužov tu nevidieť. Tomášik je u starých rodičov, spokojný, vykŕmený. Ak sa Jánkovi nepáči, nech mi to povie do očí!“
Jánko si všimol, že sa Zuzka zmenila, keď sa vrátila do práce. Počas týždňa bola starostlivou manželkou, no o víkendoch „žila naplno“. Chcel by jej tie zhromaždenia zakázať, ale bojí sa: „Vzplanula by ešte viac.“ Strach ma zrádza. „Môj syn je príliš mäkký, nepostaví sa jej,“ hovorím. „Čo ak sa nezastaví? Čaká nás rodinná katastrofa?“
Susedky sa pýtajú: „Nemôže Zuzkiná matka zasiahnuť?“ Len krútim hlavou: „Jej matka tvrdí, že je všetko v poriadku. Vraj je mladá, unavená, nech si zatancuje, kým môže. Vnuk nie je na prekážku. A keď Jánko mlčí, tak mu to preUž len modlitba mi zostáva, aby sa moji milí nájspäť k sebe a našli spoločnú cestu, kým nie je neskoro.
