Vydala som sa za muža, ktorý má dcéru z predchádzajúceho manželstva. Jej matka dievča opustila a odišla do zahraničia s novým mužom, nechajúc dieťa na otcovi. Teraz žijem v pekle, snažiac sa zvyknúť si na cudzie dievča v našom dome v mestečku Liptovský Mikuláš. Snívala som o šťastnej rodine, ale namiesto toho mám doma rozmaznanú, nevychovanú dievčinu, ktorá mi kazí život. Teraz som tehotná a potrebujem, aby odišla k starej mame. Ako to však urobiť, aby odišla dobrovoľne?
Keď sme sa s Mirom začali stretávať, jeho dcéra Zuzka väčšinou bývala u starej mamy. Videla som ju len zriedkavo a myslela som si, že ju dokážem prijať ako súčasť jeho života. Po svadbe sa však všetko zmenilo. Svokra vyhlásila, že sa jej ťažko starať o vnučku, a presťahovala Zuzku k nám. Snažila som sa s nájdiť spoločnú reč, ale všetky moje snahy narážali na jej ľahostajnosť a drzosť. Neposlúcha ma, ignoruje ma, akoby som neexistovala. Čo je horšie – velí v dome, rozhadzuje veci a sťažuje sa otcovi alebo starej mame na každú maličkosť.
Každý deň počúvam od svokry kázeň: „Buď trpezlivejšia, Lívia, nájdi k nej cestu!“ Miro ma tiež prosí, aby som bola shovívavejšia, ale nechápem, prečo by som mala ustupovať dvanásťročnej dievčine, ktorá mi hrubo nadáva. Nie je moja a nechcem byť jej opatrovníčkou! Čoskoro budem mať vlastné dieťa a nehodlám znášať jej výstrednosti. Prečo ju nikto nevychováva, nedáva jej hranice? Miro a jeho matka Zuzku rozmaznávajú, zatvárajúc oči pred jej drzosťou a lenivosťou. Akú to takto pôjde, vyrastie z nej rozmaznaná egoistka.
Zuzka je neporiadna a lenivá. Necháva špinavé riadne, rozhadzuje oblečenie a upratovať za ňou musím ja. Jej správanie ma šokuje: je prefíkaná, podlá, robí všetko preto, aby ma vyprovokovala. Miro pracuje dlho do noci, a tak sme často len my dve. Už nie je malá, ale podľa neho a svokry ju nemôžeme nechať samu. Prečo by som mala obetovať svoj čas a nervy? Aj ja chcem pracovať, oddychovať, žiť svoj život!
Svokra k nám príde na pár hodín, babrá sa so Zuzkou, a potom začne do mňa: „Prečo si s ňou nehráš? Nerobiš s ňou úlohy?“ Naozaj verí, že musím prevziať všetky starosti o Mirovu dcéru. Ich tlak ma dusí. Keby nežiadali nemožné, možno by som to zvládla. Teraz však ľutujem, že som sa spojila s mužom, ktorý má „balan“. Zuzka mi nikdy nebude blízka a nechcem predstierať, že je.
Všetko komplikuje moja tehotnosť. Nechcem od Mirom odísť – milujem ho a on sa snaží zmierňovať naše konflikty. Ale žiť pod jednou strechou so Zuzkou už nedokážem. Jej matka volá raz za rok, pošle lacné darčeky, ale dcéru k sebe neberie. Zuzka po nej túži, a ja vidím, ako ju to trápi. Jej bolesť ma však k nej nepribližuje – naopak, svoju frustráciu ventiluje na mne, odrádza sa, hrubí.
Túžim po tom, aby Zuzka odišla k starej mame. Bol by to ideálny riešenie. Svokra býva nedaleko, vnučku miluje a mohla by si ju vziať k sebe. Ale ako to zaariadiť? Zuzka sa drží otca a on ju nechce pustiť. Skúsila som sa k nej správať láskavo, navrhovať, aby trávila viac času u starej mamy, ale len ošklivo frfla. Možno keby som bola prísnejšia, odišla by sama? Alebo by som mala porozprávať s Miron, aby presvedčil matku? Neviem, čo robiť, ale cítim, že ešte trochu – a prepadnem.
Môj stav všetko komplikuje. Chcem v dome pokoj, chcem sa pripravovať na príchod vlastného dieťaťa, nie strácať nervy s cudzou dcérou. Zuzka je súčasťou Mirovej minulosti, ale ja nemusím trpieť kvôli nej. Ako zaariadiť, aby odišla, ale nezničiť našu rodinu? Som na pokraji sil a potrebujem riešenie.
