V malom dedinskom osade na juhu Slovenska, kde život plynie pokojne a staré drevené domy ukrývajú rodinné tajomstvá, vládol stereotyp: matka musí obetovať celý život pre svoje deti a zabudnúť na vlastné sny. Ale Alžbeta, matka dvoch dospelých dcér, túto dogmu odmietla. Jej rozhodnutie prijať dedičstvo po sestre prevrátilo jej život naruby a vyvolalo búru negatívnych reakcií u tých, ktorí boli zvyknutí vidieť v nej iba obetavú ženu.
Alžbeta sa vydala ako mladé dievča, plná nádejí. Porodila dve dcéry, Zuzanu a Annu, ale šťastie netrvalo dlho. Jej muž, ktorý sa ukázal byť ničomník, zmizol tri roky po narodení mladšej dcéry, Anny, a nechal Alžbetu samu s dvomi malými deťmi. Vychovávať deti sama bola ťažká práca. Alžbeta si všetko odopierala, pracovala až do vyčerpania, aby jej dcéry mali aspoň to najnutnejšie. Ale niektoré veci — ako vlastné bývanie — sa jej vyriešiť nepodarilo.
Rodina žila v malom domčeku na okraji osady, so záhradou, ktorá ich živila v ťažkých časoch. Dcéry vyrastli, vydali sa a odišli do mesta, kde si prenajímali byty. Alžbeta zostala sama. Zdravie ju zradilo, a tak musela odísť do dôchodku skôr, ako plánovala. V tom čase jej staršia sestra, Mária, vážne ochorela. Alžbeta bez rozmýšľania sa k nej presťahovala do mesta, do priestranného bytu v centre. Čo tam uvidelá, ju ohromilo.
Mária, ktorá nemala rodinu, žila len pre seba. Mínała peniaze na cestovanie, divadlá, módne oblečenie a nestarala sa o budúcu. Ani k sestre sa nesprávala príliš láskavo: „Ak sa o ma nebudeš starať, Alžbetka, nájdem si niekoho iného. Ale potom ti byt nezostane.“ Alžbeta bola šokovaná takým sebectvom, no po čase začala rozumieť jej filozofii. Keď Mária zomrela a odkázala jej byt, Alžbeta sa akoby prebrala. Prvýkrát v živote si uvedomila: čo keby žila pre seba?
Zostala v mestskom byte, obklopená ruchom ulíc a svetlami výkladov. Po desiatkach rokoch sa cítila znova žiť. Alžbeta začala chodiť na výstavy, prechádzať sa po parkoch, dokonca sa prihlásila na tanečné kurzy. Ale jej šťastie sa stalo trnkom v oku pre jej dcéry.
Zuzana a Anna boli zvyknuté, že ich matka vždy stavala ich potreby nad svoje. Zuzana, ktorá s manželom zobrala hypotéku, počítala s tým, že Alžbeta predá byt a podaruje jej časť peňazí, aby im uľahčila splácanie. Anna, ktorá čakala tretie dieťa a bývala v prenájme, snívala o kúpe malého bytu za tieto peniaze. Dcéry už všetko naplánovali, aniž by sa jej spýtali. Ale Alžbeta predať byt odmietla. Rozhodla sa zostať v meste a žiť životom, o ktorom nikdy netúžila.
„Som unavená zo sebaobetovania,“ povedala dcéram, keď prišli žiadať vysvetlenie. „Chcem konečne žiť pre seba, aspoň teraz.“
Dcéry boli bez seba od hnevu. Volali ju sebeckou, vyčítali jej nevďačnosť. „Celý život si bola pre nás, a teraz nás opúšťaš kvôli svojim rozmarom!“ kričala Zuzana. Anna, ktorá si utierala slzy, dodala: „Ako môžeš myslieť len na seba, keď ja mám deti a žijeme v prenajíme?“
Alžbeta mlčala, ale srdce sa jej trhalo. Spomínala, ako si odopierala jedlo, aby dcéry mohli ísť do školy v nových šatách, ako šila do noci, aby si zarobila aj tie posledné euro. A teraz ju obviňovali zo zrady. Najhoršie bolo, že dcéry sa ani neponúkli, že by jej pomohli starať sa o Máriu. Objavili sa až po jej smrti, keď cítili, že môžu zdediť.
„Prečo si na nás a na vnúčatá zabudla? Ako sa opovážiš užívať si život v meste?“ hodila jej Zuzana do tváre a vyrazila dverami.
Anna prestala volať. Dcéry vyškrtli matku zo svojho života a nazývali ju „sebabláznivou“. Alžbeta zostala sama, ale nelutovala svoje rozhodnutie. Prvýkrát sa cítila slobodná. Prechádzala sa po nábreží, popíjala kávu v útulných kaviarniach, usmievala sa na cudzích. Jej oči, kedysi vyhasnuté od únavy, teraz žiarili životom.
Môže niekto viniť Alžbetu? Dcéram dala všetko, čo mohla, no nakoniec si vybrala seba. Dcéry, zvyknuté na jej obety, nevedeli prijať, že má právo na šťastie. Kto je tu sebecký — matka, ktorá sa rozhodla žiť svoj život, alebo dcéry, ktoré od nej žiadajú ďalšie obety? Alžbeta poznala odpoveď, no nezmiernila bolesť rozluky s rodinou. Dúfala len, že raz jej dcéry pochopia: aj matka má právo na vlastné srdce.
