Čoraz častejšie si uvedomujem, že príbuzenstvo ešte neznamená lásku, úctu a starostlivosť. Aj u nás v rodine sa odohral príbeh, z ktorého mi dodnes mrzne krv v žilách – príbeh o vnukovi, ktorý takmer vyhodil rodnú babku z jej vlastného bytu. Ale ona bola múdrejšia ako všetci my a spravila to tak, že dnes jedni trhajú vlasy a druhí obdivujú jej silu a charakter.
Pozrite sa, toto je babka Zdenka Petrová. Má sedemdesiatpäť rokov a je samá energia, radosť zo života a múdrosť. Za sebou má dlhé roky práce, výchovu dvoch detí a pomoc každému, kto potreboval. Po smrti manžela ostala sama vo veľkom trojizbovom byte v samom srdci Košíc. A práve na tento byt sa začal usmievať jej rodný vnuk – Janko, brat môjho muža.
Janko s manželkou a tromi deťmi dlho bytovali v malom byte svokry. Tlačenica, hluk, hádky každý druhý deň. Kúpiť si vlastné nechceli: „Načo brať hypotéku, keď máme babku s bytom?“ A načo čakať? „Stará už raz príde o dych a bude to naše.“ Hoci to nikdy nepovedali nahlas, z každého pohľadu, z každej jedovatého úsmevu Janka a jeho ženy Zuzky to bolo cítiť.
Lenže Zdenka Petrová mala iné plány. Na nič sa nesťažovala, žila aktívne – chodila na koncerty, do múzeí, dokonca aj na rande, čo Janka šialene hnevalo. Nerozumel tomu: „Ako to? Mala by už len sedieť pri telke a čakať na koniec, a ona stále niekde behá.“ Čakať, kým babka „sklapne“, ho prestalo baviť. A tak sa Janko rozhodol veci urýchliť – navrhol babke, aby mu „dobrovoľne“ previedla byt na neho a sama sa presťahovala do domova dôchodcov. Argumenty boli „presvedčivé“: „Tam o teba budú starať, máš tam lekárov, a tu nám len vadíš.“
Babka to počula, mlčky vstala, odišla do spálne a zamkla sa. Už nasledujúci deň bola u nás – u mňa a môjho muža. My sme dlho vedeli o Jankových úmysloch, a dokonca sme babke už predtým ponúkli, aby sa k nám presťahovala a byt prenajímala, aby si našetrila na svoj sen – cestu do Japonska. Zdenka Petrová váhala, ale po vnukových slovách sa hneď rozhodla.
Pomohli sme jej nájsť dobrých nájomníkov a babka začala šetriť. A vtedy Janko vybuchol. Zavolal, uriekal, obvinil môjho muža, že babke „prepiral mozog“, a požadoval… peniaze z prenájmu. Jeho žena Zuzka nás začala častejšie navštevovať, najprv s deťmi, potom sama. Rozprávala, štebotala, pýtala sa na „zdravie milovanej babičky“. Ale bolo jasné, čo chcú – čakajú, kým babka „zaklepe bačkami“, aby mohli zdediť byt.
Lenže život to zaobalil inak.
Zdenka Petrová odletela do Japonska. Jej oči žiarili šťastím, keď nám posielala fotky z Kjóta, kde obdivovala sakury. A keď sa vrátila, nestačilo jej to. Povedala: „Ešte chcem.“ My s manželom sme jej navrhli, nech predá svoj byt, kúpi si menšie garsonku na sídlisku a zvyšné peniaze minie na cestovanie.
Predala svoju „trojkA teraz býva pri Paríži s láskavým Francúzom, ktorý vie variť lepšie gulaš než ona.
