Naša dcéra sa chce vydať za lenivca a my sme z toho úplne hotoví!
V našom útulnom mestečku na severe Slovenska, kde zimy sú dlhé a ľudia si vážia teplo rodinného krbu, sme sa s manželom vždy snažili dať našej dcére to najlepšie. Ale teraz nám srdce puká úzkosťou: naša dievčina sa chystá vydať za chlapíka, ktorý, zdá sa, nerobí nič iné, len sľubuje a lení.
Ja a môj muž, Janko, vieme, ako ťažké je nájsť toho pravého. Kedysi moji rodičia boli kategoricky proti Jankovi. Mama sa bála jeho lásky k autám – stále sa hrabal v nejakom starom Škode a ona si myslela, že to je nebezpečné. Otec zasa sníval o tom, že ma vydá za syna svojho priateľa, zámožného inžiniera. Ja som sa však zamilovala do Janka bez rozmyslu. Jeho milosť, pracovitosť a starostlivosť ma dostali, a tak som išla proti vôli rodičov. Vzali sme sa a roky ukázali, že som urobila správnu voľbu. Spoločne sme vychovali našu dcéru, Zuzku, a dali sme jej všetko, aby nikdy nemusela ničomu chýbať.
Zuzka bola vždy naša pýcha: bystrá, cieľavedomá, s iskrou v očiach. Pred dvoma rokmi začala študovať na univerzite v Košiciach a tam stretla chlapca menom Mišo. Najprv sme sa radiovali – mladosť a láska sú predsa také krásne! Ale čím viac sme Miša spoznávali, tým väčšia bola naša úzkosť. A teraz Zuzka oznámila, že sa za neho chce vydať. S Jankom sme v šoku, pretože Mišo je skutočný leňoch, a to nie sú len prázdne slová.
Videli sme to na vlastné oči, a nie raz. Každé leto Zuzka brigádne: raz v kaviarni, raz ako asistentka v kancelárii. Šetrí si, aby na konci augusta mohla ísť s Mišom k moru. A čo robí on? Nič. Za tie dva roky sa ani raz nepokúsil nájsť si prácu, ani len na letný mesiac. Zuzka ťahá všetko sama, a on si len užíva plody jej práce, akoby to bolo samozrejmé. To nám láme srdce – naša dcéra si zaslúži viac!
Raz Mišovi rodičia začali rekonštrukciu v ich byte. My sme, v snahe napraviť vzťahy, ponúkli pomoc. Prišli sme, doniesli náradie, farbu, tapety. A čo? Kým sme s Jankom lepili tapety a omietali steny, Mišo sedel vo svojej izbe, zarytý do počítača. Hral svoje nekonečné hry, ani nám nenabiedol čaj. My, cudzí ľudia, sme sa potili v ich dome, a on, zdravý mladý chlap, nehA ten, že je v láske slepý, ale naša Zuzka je už naozaj taká hlúpa, že nevidí ani jeho lenivosť?
Ale ja v hĺbke duše stále dúfam, že jednoho dňa prebadá, kým skutočne je, kým skutočne má byť.
