Nie je taký, ako si myslíte…
„Mama s oco prídu cez víkend,“ povedala Zuzana, snažúca sa, aby to vyznelo nenútene. „Veľmi sa chcú s tebou zoznámiť.“
Ján, ktorý práve mastil čerešňový džem na toast, zamrzol. Pomaly odložil nôž.
„Skvelé,“ odpovedal s núteným úsmevom. „Ja… ja sa tiež teším. Veľmi.“
Ale Zuzana ho poznala príliš dobre. Hneď si všimla, ako sa mu napjali plecia, ako vyhľadol jej pohľad.
„Janko, všetko bude v poriadku. Určite ťa prijmú,“ povedala jemne a chytila ho za ruku.
Zachichotal sa, no v jeho očiach sa zračila úzkosť a neistota.
„Zuzka, tvoji rodičia sú vzdelaní, kultivovaní ľudia… A ja, no, pozri sa na mňa: brada, tetovania, náušnica. Pre nich som nočná mora.“
„Pre mňa si ten najkrajší človek na svete,“ odpoveda Zuzana pokojne. „A oni to uvidia. Uvidíš.“
Nasledujúci týždeň utekal v zhonoch. Zuzana pripravovala byt, prečítaľa obľúbené recepty rodičov a všetko upravovala do poriadku. Ján jej potichu pomáhal: zavesil nové závesy, kúpil čerstvé kvety, no každý večer odchádzal na balkón fajčiť, pohĺbený do vlastných myšlienok.
A prišiel ten deň. Zuzana nervózne upravovala obrus, po stý krát presúvala servítky. Ján, oblečený do bielej košele s vyhrnutými rukávmi, stál pri zrkadle a usilovne si uhladzoval vlasy.
Zazvonil domáci telefón.
„Otvoriť môžem ja,“ vydýchol a vyšiel do chodby.
Na prahu stáli jej rodičia – Helena Jozefovna a Michal Ivanovič. Matka sa na Jana pozerala s rozšírenými očami, akoby pred ňou stál duch. Otec sa zamračil, prenášajúc pohľad z jeho potetovaných ruk na náušnicu.
„Dobrý deň,“ pokojne povedal Ján a podal ruku. „Som Ján. Teší ma.“
Otec po chvíľke váhania ruku stisol a stručne prikývol. Helena Jozefovná, všimnúc si napätie v ovzduší, sa ako prvá spamätala:
„Tak poďme dnu. Zuzka nás už čaká, však?“
Zuzana sa objavila z kuchyne so strnulým úsmevom. Pevne objala rodičov, potom vzala Jana za ruku a viedla ich hlbšie do bytu.
Večera prebiehala v tíšine. Matka si Jana prezierala, akoby sa snažila rozlúštiť hádanku. Otec kládol strohé, jasné otázky. Čo robí? Ako dlho spolu chodia? Kde bývajú jeho rodičia?
Keď Ján spomenul, že pracuje ako veterinár, matka zdvihla bVšetko nakoniec dopadlo dobre, lebo láma a pochopenie dokážu prekonať všetky predsudky.
