Mám tridsaťdva rokov a už štyri roky som vydatá za človeka, ktorý sa pre mňa stal bremenom. Volám sa Zuzana Martinková, žijem v Košiciach a celý ten čas ťahám rodinný rozpočet sama. Môj manžel, Jozef, je o osem rokov starší a som unavená z jeho nezodpovednosti. Dnes som to už nevydržala a prvýkrát som od neho chcela peniaze. Namiesto pochopenia som však dostala iba urážky a hrozby, že odíde. Môj život sa zmenil na drámu a neviem, ako dlho to ešte znesiem.
S Jozefom sme manželia štyri roky, no za ten čas som sa nikdy necítila chránená ani milovaná. Predo mnou bol už raz ženatý a má dcéru z prvého manželstva. Keď sa jeho predchádzajúce manželstvo rozpadlo, vrátil sa k rodičom a pri našich začiatkoch tvrdil, že býva u priateľa. Neskôr som zistila, že to bola lož, no vtedy som nad tým zavrela oči, veriac, že láska všetko napraví. Jozef pracuje ako obchodný zástupca vo veľkej firme a jeho práca je plná stresu. Často vybuchuje, robí scény a vylieva si na mňa svoju zlosť. Nikdy som od neho nezažila podporu ani láskavosť a jeho výbušný charakter je pre mňa skúškou.
Keď som prežívala ťažké časy a potrebovala som ho najviac, Jozef si len zbalil veci a odišiel k matke. Raz som to nevydržala a po týždni som ho prosila, aby sa vrátil. Bývame v mojom byte, ktorý som kúpila pred svadbou, a všetky účty platím ja. On mi svoje peniaze nikdy neukázal. Hovorí, že šetrí na náš „spoločný sen“ – dom v Tatrách, kde budeme údajne šťastní. S každým dňom však viac pochybujem, či tento dom niekedy uvidím. Jeho slová znejú ako prázdne sľuby a ja som unavená z verenia v rozprávky.
Minulú zimu účty za energie vyskočili a ja som sa odhodlala požiadať Jozefa o pomoc. Sľúbil, no peniaze som nikdy nevidela. Moja trpezlivosť sa vyčerpala. Už nemôžem živiť dospelého muža, ktorý žije na mojom chrbte. Čo ak budeme mať deti? Budú musieť pracovať od mladosti, aby uživili vlastného otca? To je nezmysel! Koncom mesiaca som to už nevydržala a priamo som sa ho spýtala, či zaplatí za byt. Namiesto odpovede vybuchol, obvinil ma z nevďaku a začal baliť kufre, hroziac, že odíde.
Nechápem, prečo sa ku mne tak správa. Čím som si to zaslúžila? Moja duša trpí a nevie si nájsť pokoj. Nemôžem donekonečna znášať túto nespravodlivosť, no každý jeho odchod a návrat ma láme ešte viac. Štyri roky som to niesla sama, teraz som však na pokraji sil. Ako dlho ešte vydržím, kým môj život nakoniec nezrúti jeho ľahostajnosť?
