Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri ženy. Najviac zo všetkých miloval svoju štvrtú ženu – najmladšiu a najneznejšiu. Kráľ jej daroval vzácne šaty, drahokamy, staral sa o ňu a rozmaznával ju.
Miloval aj svoju tretiu ženu – výnimočnú krásku. Keď cestoval do cudzích krajín, vždy ju bral so sebou, aby všetci obdivovali jej krásu, no vždy sa bál, že ho raz opustí a utečie k niekomu inému.
Druhú ženu tiež miloval – bola prefíkaná a znala všetky intriky. Bola jeho dôverníčkou, vždy múdra, láskavá a trpezlivá. Keď mal kráľ problémy, obrátil sa na ňu, a ona mu pomohla nájsť riešenie a prežiť ťažké časy.
Prvá žena bola najstaršia, dostal ju ako dedičstvo po starom bratovi. Bola mu nesmierne oddaná a robila všetko preto, aby zachovala a rozmnožila bohatstvá jeho i celej krajiny. Napriek tomu ju kráľ nemiloval a ani jej lásku nevnímal. Ignoroval ju.
Jedného dňa kráľ ťažko ochorel. Spomínal si na život plný prepychu a pomyslel si: „Teraz mám štyri ženy, ale keď zomriem, ostanem sám.“ Opýtal sa štvrtú ženu:
„Miloval som ťa najviac zo všetkých, dal som ti to najlepšie, chránil som ťa. Teraz, keď umieram, pojdeš so mnou do ríše smrti?“
„Ani nápad!“ odpovedala štvrtá žena a odišla bez ďalších slov. Jej slová bodli kráľa ako nôž do srdca.
Zarmútený sa opýtal tretiu ženu:
„Celý život som ťa obdivoval. Teraz, keď umieram, pojdeš so mnou do ríše tieňov?“
„Nie!“ povedala tretia žena. „Život je príliš krásny! Keď zomrieš, určite sa znova vydám!“
Kráľa pojala hlboká bolesť – jeho srdce ešte nikdy netrpelo tak. Obrátil sa na druhú ženu:
„Vždy som sa na teba obracal o pomoc a ty si mi vždy pomohla. Teraz, keď umieram, pojdeš so mnou tam, kde bledé tieňa vzdychajú a prosia o milosť?“
„Mrzí ma, ale tentoraz ti nemôžem pomôcť,“ odpovedala druhá žena. „Môžem ťa len slávnostne pochovať.“
Jej slová zasiahli kráľa ako tisícky bleskov. V tom okamihu počul slabý hlas:
„Ja pôjdem s tebou. Budem ťa sprevádzať všade, kam pôjdeš.“
Kráľ sa pozrel a uvidel svoju prvú ženu – vyčerpanú a zničenú žiaľom, takmer nepoznateľnú. Ohromený vykríkol:
„Mal som sa k tebe lepšie správať, kým som mohol!“
Každý z nás má štyri ženy. Štvrtá žena je naše telo – nezáleží na tom, koľko času a síl doň investujeme, opustí nás v deň smrti. Tretia žena je naša kariéra, bohatstvo a postavenie – keď zomrieme, prejdú na iných. Druhá žena je naša rodina a priatelia – môžu nás len spočestne pochovať.
A prvá žena je naša duša – často zanedbávaná v honbe za úspechom, mocou a pôžitkom. Napriek tomu je to jediná, ktorá nás bude sprevádzať všade. Ak sa o ňu budeme starať, rozvíjať ju, darujeme svetu i sebe ten najväčší dar.
