Peter a Zuzana boli manželmi už dva roky. Veľmi sa milovali, no medzi nimi často vznikalo napätie kvôli vzťahom Zuzany so svokrou.
Zuzana bola milá a dobrá duša. Vždy sa snažila všetkým vyhovieť, hlavne svojim novým príbuzným.
Napriek všetkým jej snahám však Zuzana cítila chlad a odcudzenie zo strany pani Kataríny.
Svokra jej nikdy nič zlé priamo nepovedala, ale jej pohľady, intonácia a jemné narážky spôsobovali, že sa Zuzana cítila ako nechcený hosť.
Každý raz, keď sa vratila od Kataríny domov, Zuzana prežívala veľké pocity neistoty.
„Peter, zdá sa mi, že ma tvoja mama nemá veľmi rada,“ hovorila dievča so strachom v hlase.
V takých momentoch Peter vzdychol, odložil knihu, ktorú čítal, a povzdychol:
„Čo si to zase vymýšľaš? Moja mama ťa rešpektuje, len je trochu zdržanlivá. Vieš, aké ťažké to mala po otcovej smrti, keď nás sama vychovávala.“
„Chápem, že to mala ťažké, ale prečo mám stále pocit, že ma za chrbtom kritizuje?“
„To sú tvoje predstavy, Zuza…“
„Nie! Hovorila som ti už, ako som počula jej rozhovor s tvojou babkou. Povedala, že som nemehlo a že jej nie som sympatická,“ pripomenula Zuzana.
„Nemáš istotu, o kom presne hovorila. Poďme radšej hovoriť o niečom príjemnom. Pôjdeme zajtra do kina na nejaký nový film?“ zmenil tému Peter.
Ale Zuzana nemohla len tak mávnuť rukou nad svojimi pochybnosťami. Vedela, že svokra nemá rada jej rodinu, i keď to nikdy verejne neprejavila.
Po návšteve u Petrovi rodičoch sa Zuzana rozhodla, že sa raz a navždy zbaví svojich pochybností.
Pri ďalšej návšteve u svokry si Zuzana plánovala vziať diktafón.
Nenápadne vkĺzla do kuchyne a schovala malý diktafón medzi kuchynské utierky, ktorý si pred niekoľkými mesiacmi kúpila na nahrávanie prednášok na univerzite.
Potom sa snažila správať normálne, pomáhajúc Kataríne pri príprave večere.
Keď sa vrátili domov, Zuzana sa potichu uložila spať, bez toho, aby Petrovi prezradila svoj plán.
Na druhý deň sa potichučky vrátila k svokre, údajne aby pomohla s domácimi pracami, ale v skutočnosti si prišla po diktafón.
Našla ho tam, kde ho nechala. S trasúcimi sa rukami sa vrátila domov.
Večer, keď sa Peter vrátil z práce, pristúpila k nemu, ticho stískajúc diktafón.
„Peter, poď si niečo vypočuť,“ povedala.
„Čo to je?“ prekvapene sa spýtal, keď si vyzliekal bundu. „To je diktafón? Čo je na ňom?“
„Len počúvaj, prosím,“ naliehala Zuzana a pustila nahrávku.
Najprv bolo počuť bežné zvuky kuchyne: šum vody, cinkot riadu, rozhovory o počasí.
Potom sa ozval podráždený hlas Kataríny. Bolo jasné, že s niekým telefonuje.
Ako jej odpovedali, jej hlas zosilnel a bol razantnejší.
„Nemôžem sa upokojiť. Kam len můj syn pozeral, keď si ju bral? Tá neschopnosť nič nevie urobiť v kuchyni!“ rozhorčene začala. „A vôbec, odkiaľ prišla? V ich rodine si ani čaj nevedia správne pripraviť! Jej mama je presne taká dobrá gazdiná, ako jej dcéra. Tam sú všetci takí…“
Nasledovali ešte urážlivejšie poznámky o Zuzaninej tvári, manieroch a rodine.
Potom sa Katarína milo rozlúčila, prepla na televízor a tým nahrávka končila.
Zuzana zastavila nahrávku a pozrela na Petra s nádejou a obavami.
„Vidíš, že som mala pravdu?“ spýtala sa, ťažko zadržiavajúc slzy.
Peter mlčal, zahanbene hľadiac dolu. Cítil sa nepríjemne a zmätene.
Na jednej strane uznal, že správanie jeho matky bolo nevhodné, ale na druhej strane nevedel prijať fakt, že Zuzana tajne nahrávala jej rozhovor.
„Mama bola vždy priamočiara,“ konečne prehovoril, pozrúc na manželku. „Možno to povedala v afekte…“
„V afekte?!“ zvolala Zuzana, cítiac sa zrazená. „Afekt, ktorý uráža moju rodinu a mňa?! To je tvoj spôsob, ako ju ospravedlniť?“
„No, možno bola len nervózna… Skúsme s ňou pokojne hovoriť, vysvetliť…“
„Nie, Peter! Už nebudem tolerovať tieto urážky! Ak ma nedokážeš ochrániť, musíme prehodnotiť náš vzťah!“ s týmito slovami vybehla z miestnosti, nechajúc Petra samého s ťažkými myšlienkami.
Chápal, že situácia potrebovala okamžité riešenie, ale nevedel, ako správne postupovať.
Neskôr, keď sa situácia trochu upokojila, Peter sa rozhodol zavolať matke.
Vysvetlil Kataríne situáciu a požiadal ju, aby sa Zuzane ospravedlnila za svoje neodborné slová.
„Mama, to už je príliš…“
„Ona ma odpočúvala? Nahralo môj rozhovor na diktafón? Kto jej to dovolil?! Kto jej to umožnil?! Pôjdem na políciu a postarám sa, aby za to bola potrestaná!“ vytiahla žena. „A ty ešte chceš, aby som sa jej po tom všetkom ospravedlnila? Ona by mala kľačať predo mnou a prosiť o odpustenie!“
„Mama, stop! Si počuješ?!“
„Počujem! Dobre ťa počujem! A nech už tú Zuzku v mojom dome nevidím!“ kričala Katarína. „Možno ešte niekde skryla ďalšie diktafóny! Ani slovko sa tu nedá povedať!“
Peter sa niekoľkokrát pokúsil zavolať matku späť, ale bez úspechu.
Keď si uvedomil, že môže narobiť hlúposti, rozhodol sa ísť za ňou, aby sa dohodli, že nikam nepôjde a nezahanbí Zuzanu.
Ale Katarína ani neotvorila Petrovi dvere, keďže dobre vedela, o čom bude reč.
Keď sa žena upokojila, rozhodla sa nikam nechodiť, no svadbu do svojho domu už nepozývať a obrátiť syna proti jeho ženě.
Peter okamžite odhalil jej plán a tak začal navštevovať rodičov len zriedka.
