Mamka povedala, že syn nie je môj
– Chcem urobiť test DNA!
Ivan stál vo dverách, jeho hrozivý postoj jasne ukazoval, že to myslí vážne.
Mária práve umývala riad a pomyslela si, že si hlukom vody vypočula zle.
Preto vypla vodu a opýtala sa svojho manžela.
– Čo si povedal?
– Chcem urobiť test DNA nášmu dieťaťu.
– Načo? – spýtala sa Mária, utierajúc si ruky.
– Pretože si myslím, že syn nie je môj.
To teda bola novinka… Ich synovi Timotejovi boli už štyri roky. Pravda, Ivana by sme nemohli nazvať otcom roka, ale k synovi sa vždy choval láskavo. Trávil s ním čas, kupoval mu hračky, dokonca s ním niekedy zostal večer sám, keď Mária musela niekam ísť.
Nikdy predtým však nezačal pochybovať o svojom otcovstve. Okrem toho, nemal ani dôvod na pochybnosti. Mária a Ivan sa zosobášili pred šiestimi rokmi a o rok neskôr zistila, že je tehotná.
Ten rok žili šťastne a Mária, samozrejme, nemala žiadneho iného. Ako by teda toto všetko mohlo vzniknúť?
– Môžem sa spýtať, prečo si to myslíš? – opýtala sa žena.
Ivan sa hneď pousmial. Potom sa na svoju ženu pozrel nie práve láskavým pohľadom.
– Aha! Už sa ma snažíš presvedčiť! Keby si mala čisté svedomie, nemala by si sa čoho báť!
Zdalo sa, že je to všetko nezmysel.
Medzi Máriou a Ivanom nebolo žiadne nebeské zamilovanie, ale žena si myslela, že to všetko je len rozprávka. Čo je to vlastne tá vaša láska? Ak ti je s niekým dobre, ak sa navzájom rešpektujete a nepodvádzate si, tak to je vlastne tá láska.
Ale nikdy počas manželských rokov ju jej manžel takto neponížil, ako práve teraz. Mali úctu aj dôveru, a teraz jej bez váhania vznáša takéto obvinenia!
– Nesnažím sa ťa presvedčiť, – povedala Mária čo najpokojnejšie. – Len ma zaujíma, prečo si po štyroch rokoch od narodenia Timka začal naraz myslieť, že nie je tvoj syn?
– Veď sa ani na mňa nepodobá! – povedal manžel s pocitom, že má nevyvrátiteľný argument. – Ja som blondín, a celá moja rodina je svetlá, ale Timko má tmavé vlasy a hnedé oči!
– A čo ak mám ja tmavé vlasy a hnedé oči? – opýtala sa Mária. – A on je kópia môjho otca, sám to predsa vidíš!
– Nevidím, – hneď oponoval Ivan manželkiným slovám. Hoci ešte pred pol rokom sa čudoval, ako veľmi Timko pripomína dedka. – Ale vidím, ako sa podobá na tvojho kolegu!
– Ktorého? – zo zvedavosti sa opýtala Mária.
– Ktorého? Ktorého sa pýtaš? – napodobnil ju manžel. – Toho, Marata!
Mária sa neudržala smiechu. Ešte pred tehotenstvom pracovala ako manažérka v obchode s nábytkom, kde mali nosiča Marata. A mimochodom, Timko naňho ani trochu nevyzerá, iba tmavými vlasmi.
– Ivo, to je nezmysel, – krútila hlavou Mária. – Dobre vieš, že som ti nikdy nebola neverná!
– Toto mi povedala aj mama so sestrou, že sa budeš vyhovárať! Takže, chcem-nechcem, urobím test!
No toto… Zrazu všetko dávalo zmysel.
Mária bola človek, ktorý sa páčil všetkým. Bola dobrá, priateľská, pripravená pomôcť. Ale mala aj tvrdú povahu, ktorá nedovolila ľuďom po nej šliapať. Ak sa jej niečo nepáčilo, vždy to povedala nahlas. A nikdy sa nepokúšala zalíškať.
So svokrou to nevyšlo hneď na začiatku. Presnejšie, najskôr sa jej zdala milou ženou. Vždy privítala, keď prišli s mužom na návštevu, hovorila Márii komplimenty a pripomínala, aké má jej syn šťastie, že si našiel takú múdru a krásnu ženu. A Mária sa tešila, že má s takouto svokrou šťastie, keďže väčšina známych má so svokrami skôr zlé skúsenosti.
Ale čoskoro sa ukázalo, že táto milá žena sa na návšteve usmieva a za chrbtom o Márii rozpráva nepekné veci. Že je hlúpa, zlá gazdiná a aj škaredá ako noc. A to posledné ju obzvlášť mrzelo, pretože Mária bola, pravdivo povedané, celkom pôvabná.
Samozrejme, že na to Mária nemohla len tak hľadieť. Pri ďalšej návšteve všetko povedala priamo, bez zabúdania na to, že si svokra musí vyjasniť svoj názor na ňu.
A tu sa ukázala pravá podstata ženy. Ale Mária riešila tento problém jednoducho – prestala sa s ňou stýkať. Manžel chodieval na návštevy aj so synom, ale sama svoju svokru k nej nezavolala.
Ivanova sestra bola taká istá ako ich matka. Tiež rada klebetila a ohovárala všetkých. Všetci jej boli vždy na vine. Aj v tom, že jej muž odišiel (keďže zistil o jej milencovi), že ju vyhodili z práce (chytili ju pri krádeži) a že jej vypli elektriku (pochopiteľne, keď pol roka neplatila!). Spočiatku sa Mária snažila s ňou nájsť reč, ale potom pochopila, že počúvať jej sťažnosti mlčiac a ešte jej pritakávať, svedomie jej to nedovoluje. A pravda, ako vieme, nie je potreba.
A teraz sa ukázalo, že milovaná mamička a sestrička podnecovali jej manžela. Zrejme mu už dlhšie robili hlavu, až dosiahli svoje.
Mária sa rozhodla, že dá Ivanovi šancu uvedomiť si to. Sadla si za stôl a požiadala manžela, aby si tiež sadol.
– Ivo, dobre vieš, že tvoji príbuzní ma, mierne povedané, nemusia. A do hlavy ti vtĺkli nejaké nezmysly, kvôli ktorým sa náš manželstvo môže rozpadnúť.
– Ak nemáš čo skrývať, – povedal manžel, akoby ju ani nepočul, – potom urobíme test.
– Dobre, – vzdala sa Mária. – Urobíme ho. Ale iba pod jednou podmienkou.
– A tou je aká? – pousmial sa Ivo.
– Keď test ukáže, že dieťa je tvoje (a on to ukáže), zbalíš si veci, odídeš k mamičke a rozvedieme sa.
– Prečo? – zamračil sa Ivan.
– Pretože nechcem žiť s mužom, ktorý mi nedôveruje, aj keď na to nemá žiadny dôvod. Ak ti názor tvojej mamičky pripadá dôležitejší, len choď! A ak budeš napriek všetkému myslieť vlastnou hlavou, pochopíš, že by som ťa nikdy neoklamala.
Ivan sa zamyslel. A žena dúfala, že sa jej manžel predsa len uvedomí a prestane strácať čas s nezmyslami. Ale evidentne bol “naprogramovaný” veľmi dobre, pretože o pár minút Ivan oznámil:
– Urobíme test. Bodka.
– Dobre, – kývla Mária.
Možno Ivana presvedčili, že syn nie je jeho. Alebo možno len nebral slová svojej ženy vážne. No už na druhý deň Ivan a Timko poskytli vzorky DNA.
Test trval týždeň. Celý týždeň sa Ivan a Mária nerozprávali. A žena si všimla, že manžel bol chladný aj k synovi.
Aj ona sa už nevedela dočkať výsledkov testu. Aby ich mohla muža zasiahnuť do tváre. Mária už všetko pevne rozhodla. A keby to bol on sám, kto začal uvažovať nad tým, že si Timka “našla”, možno by to ešte pochopila. Ale nie, všetko bolo v poriadku, až kým neposlúchol svoju mamu. A čo bude ďalej? Snáď si svokra ešte niečo vymyslí, len aby ich rozhádala a očiernila svoju nevestu. Mária to trpieť nechcela.
Keď došiel výsledok do e-mailu, Mária zavolala Ivana. Otvorila test a ani sa naň nepozrela. Výsledok poznala. Len obrátila telefón smerom k mužovi.
Ten dlho čítal a nakoniec sa usmial.
– Tak predsa, Timko je môj! Uf, to mi odľahlo zo srdca! Treba to osláviť!
– Samozrejme, treba – prikývla Mária. – Ale nie kvôli tvojmu otcovstvu – to bolo jasné okamžite, keď som otehotnela. Ale kvôli nášmu rozvodu.
– Akého rozvodu? – zamračil sa Ivan. – Mária, to myslíš vážne? Áno, pochyboval som! A vieš, koľko chlapov vychováva iné deti?
– Neviem a nechcem to vedieť, – odvetila žena. – Ale viem presne, že nebudem žiť s niekým, kto nemyslí vlastnou hlavou. Kto je ochotný ublížiť blízkej osobe, len preto, že mu niekto niečo povedal. Kto ani k synovi týždeň nepríde, lebo si sám niečo vymyslel. Choď, Ivan.
Ivan sa ešte dlho pokúšal zachrániť rodinu. Dokonca sa ospravedlnil za svoje správanie a sľúbil, že už nebude počúvať rodinu.
Ale Mária bola neústupná. Zdá sa to ako maličkosť, ale osvetlila podstatu muža, s ktorým žila a s ktorým mala dieťa.
A navyše Mária zažila súcit s tou, s ktorou sa Ivan možno v budúcnosti spojí. Pretože tá to tiež nebude mať jednoduché, vzhľadom na klebety jeho rodiny. Možno z toho Ivan dokázal získať nejaké ponaučenie a bude múdrejší. Hoci, je to málo pravdepodobné. Ľudia sa nezmenia…
