Nedávno som navštívil svojho syna Mareka. Presnejšie, prišiel som mu pomôcť. Marek sa totiž rozhodol nalepiť nové tapety a požiadal ma o pomoc. Samozrejme, nemohol som synovi odmietnuť.
Vzal som si dovolenku v práci a vybral sa k Marekovi. Žije 250 kilometrov odo mňa. Dorazil som v stredu. Mali sme pár dní na to, aby sme všetko stihli. Boli sme presvedčení, že to stihneme načas.
Prvý deň sme nalepili tapety v jednej izbe, na druhý deň v druhej. A jedného večera zazvonil telefón. Môj syn zdvihol a povedal:
– Áno, príďte! Skvelé! Rád vás všetkých uvidím! Zoznámte sa s mojimi novými priateľmi! Sami prinesú jedlo!
Spýtal som sa:
– Kto to je?
– Hostia! Päť ľudí! A do tej doby musíme nalepiť tapety v tejto miestnosti.
Bol som v šoku:
Marek! Akí hostia?! Nemáme žiadne jedlo! V chladničke máme len praženicu! A pre všetkých to nestačí!
– Neboj sa, otec! Všetko bude v poriadku! Hostia sami prinesú jedlo! My len pripravíme riad a čaj.
Bol som veľmi prekvapený. Bol som zvyknutý na niečo iné: že keď pozývam hostí, treba nakúpiť suroviny a pripraviť veľa jedla. Ale Marek povedal, že pre nich je to úplne iné.
Mali sme čas nalepiť tapety, osprchovať sa a pripraviť sa. A potom sa začali schádzať hostia môjho syna. Každý priniesol dve jedlá. Niekto priniesol kapustnicu a pirohy, niekto zemiakový šalát a buchty, iný grilované mäso a šalát. Marek len postavil na stôl čaj, med a cukor. Ukázalo sa, že pre takúto príležitosť Marek už kúpil jednorazový riad.
Stôl bol nádherný. Všetci si pochutnávali a potom pili čaj. A potom jedna žena začala spievať a my sme sa pridali. Večer bol veľmi veselý, rodinný a dojímavý.
Potom si každý hosť odniesol svoj riad a hostia odišli. My sme s Marekom umyli len hrnčeky a lyžičky, taniere jednoducho vyhodili do koša. Trvalo to nie viac než desať minút.
Potom som sa Mareka spýtal: kto to vymyslel? A on mi odpovedal:
– Predtým sme tiež hostí vítali tak, ako hovoríš. Ale je to také zdĺhavé a drahé. A tak sme sa s priateľmi dohodli, že sa budeme stretávať u každého postupne a každý by mal priniesť dve jedlá. A hostiteľovi zostáva len pripraviť riad a čaj. Začali sme sa takto stretávať, všetkým sa to veľmi páčilo, a teraz sa tak stretávame neustále!
Aj mne sa to veľmi páčilo. Povedal som o tom svojim priateľom a známym. Ale im sa to, bohužiaľ, nepáčilo. A zbytočne!
Odmietli dokonca vyskúšať takéto stretnutia. A je to škoda, podľa mňa je to veľmi dobrý nápad.
