V jednom z najväčších a najprestížnejších kancelárskych priestorov mesta sa uvoľnilo miesto programátora. Projekt bol veľký, medzinárodný, s výborným platom a možnosťou kariérneho rastu. Firma vyhlásila deň otvorených pohovorov. Zúčastniť sa mohol každý od absolventov po skúsených odborníkov, dôležité boli vedomosti, ambície a vášeň pre prácu.
Už od rána sa v chodbe pred miestnosťou na pohovory zhromaždili mladí, sebavedomí uchádzači. Niektorí mali v rukách čerstvé portfóliá, iní mali dokonale upravené obleky. Rozprávali sa o algoritmoch, prípadoch, predchádzajúcich projektoch a samozrejme snívali o úspechu.
A potom v chodbe sa objavila ona.
Šesťdesiatročná žena v elegantnom čiernom obleku, upravenými bielymi vlasmi a koženou aktovkou. Pokojne prešla popri prekvapených pohľadoch a sadla si na koniec radu.
Najprv nastalo ticho. Potom šepot.
*Vážne? Kto by ju zamestnal?*
*Na programátorku? V jej veku?*
*To je vtip, že?*
*Zaujímalo by ma, či si pamätá, ako sa zapína počítač*
Niektorí sa otvorene usmievali, iní natáčali príbehy, niekto si dokonca dovolil pár sarkastických poznámok nahlas.
V tej chvíli nikto netušil, kto tá staršia žena naozaj je. Úplný príbeh nájdete tu, no nás zaujíma váš názor naozaj nemá zmysel pracovať v takýchto odvetviach po šesťdesiatke?
Čas plynul. Začala prvá časť pohovoru skupinová. Všetkých kandidátov pozvali do priestranného sálu. Čakali tam zástupcovia HR a žena v čiernom obleku tá istá.
Jeden z uchádzačov to nevydržal:
*Prepáčte, ale aj ona ide na pohovor? Máme tu technickú pozíciu, nie záujmový krúžok*
Vtedy vstala jedna z HR manažériek a pokojne oznámila:
*Dobrý deň. Som šéfka personálneho oddelenia. A toto je moja asistentka. Nie je len kandidátkou, je súčasťou dnešného testu. Naša firma si cení profesionalitu, ale predovšetkým ľudskosť. Dnes sme pozorne sledovali, ako ste sa správali v chodbe, ako ste reagovali na človeka, ktorý nezapadal do vašich predstáv.*
Pauza.
*A viete čo? Ak nedokážete rešpektovať niekoho, kto sa vám nepodobá vekom, vzhľadom, skúsenosťami nemôžete pracovať v tíme, kde je dôležité porozumenie, rešpekt a tolerancia. Lebo my netvoríme len IT produkty. Tvoríme kultúru.*
Ticho. Nepríjemné. Hlboké.
Do ďalšieho kola postúpili len traja. Tí, ktorí sa pozdravili so staršou pani, uvoľnili jej miesto a nedovolili si jedinú pohŕdavú poznámku.
Ostatní odchádzali so zvesenými hlavami, až teraz si uvedomili, že skutočná skúška nezačala prvou otázkou ale prvým pohľadom v chodbe.
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
